Rovnako ako napríklad pri autách, aj pri elektroinštalácii platí, že preventívnou údržbou dokážete predísť prípadným väčším poruchám – to sa týka starých i moderných elektroinštalácií. V článku sme sa zamerali na zásuvky, pretože ide o najpoužívanejšie prvky domácich elektroinštalácií. Poradíme vám, ako často a akým spôsobom ich kontrolovať, aby ste predišli prípadným problémom.
Čo hovorí legislatíva
Predpisy a normy neurčujú, ako často by ste mali samotné elektrické zásuvky kontrolovať. Vyhláška MPSVaR č. 508/2009 Z. z. však predpisuje intervaly celkových odborných prehliadok a odborných skúšok (revízií) tzv. vyhradených technických zariadení, medzi ktoré patrí aj elektroinštalácia – v rámci nej revízny technik kontroluje aj zásuvky.
Okrem prvej alebo východiskovej revízie pred kolaudáciou elektroinštalácie je pre murované obytné budovy predpísaný interval každých päť rokov. Pre obytný objekt zhotovený z materiálov so stupňom horľavosti C, D, E a F1 vyhláška predpisuje skrátený interval dva roky (do tejto skupiny patria napríklad aj drevodomy).
Aktuálnosť revízií vám pravdepodobne nebude nikto kontrolovať, námietky však môže mať poisťovňa pri prípadnej poistnej udalosti. Nezabúdajte ani na to, že ako vlastník nehnuteľnosti nesiete zodpovednosť aj za prípadné škody na živote či majetku svojej rodiny, spolubývajúcich alebo nájomníkov.
Problémom sú najmä spoje a hliník
Najčastejším problémom v elektrických zásuvkách je povolená svorka, ktorá spája vodiče. Pri uvoľnení vzniká nedokonalý kontakt s horšou vodivosťou, a teda s vyšším prechodovým odporom. Pri prechode prúdu sa vinou tohto odporu kontakt zahrieva, čo môže mať za následok nielen roztavenie zásuvky, ale aj požiar.
Vrásky na čele nejednému elektrikárovi či majiteľovi nehnuteľnosti spôsobovali (a dodnes spôsobujú) najmä hliníkové vodiče, ktoré sa v domových elektroinštaláciách vo veľkej miere používali do roku 1989.
Hliník totiž pod tlakom vo svorke časom „tečie“, splošťuje sa a uvoľňuje v pružinovej svorke (akú používajú moderné zásuvky), ktorá časom stratí svoj prítlak, alebo pod slabo utiahnutou skrutkou (prípadne sa zlomí pod silne utiahnutou). Tento problém však obvykle neodhalíte pohľadom na zásuvku ani testovaním pomocou bežnej skúšačky. V krajnom prípade sa môže prejaviť elektrickým oblúkom, hovorovo označovaným ako iskrenie, s typickým bzučaním.
Na zásuvke sa môžu opotrebovať aj kontakty, ktoré držia zasunutú samotnú zástrčku (vidlicu). Aj v tomto prípade sa kontakty vplyvom prechodového odporu zahrievajú – tým viac, čím je pripojený spotrebič výkonnejší. Túto poruchu môžete odhaliť podľa toho, že zástrčka s vidlicou je teplá alebo horúca.
Poruchy môžu vzniknúť aj nesprávnym zapojením zásuvky, a to prehodením jednotlivých vodičov. To môže mať za následok nefunkčnosť prúdového chrániča či v prípade trojfázových 400 V zásuviek aj spotrebičov s elektromotorom. Trojfázový elektromotor totiž potrebuje správny sled (poradie) fáz, aby sa otáčal požadovaným smerom.
V domácich podmienkach môžete zapojenie jednofázovej i trojfázovej zásuvky otestovať bežnou elektrickou skúšačkou, ktorá dokáže prítomnosť napätia jednopólovo aj dvojpólovo (napr. model SN-02).
Odborník odhalí problém rýchlo
Revízni technici, ktorí vykonávajú odborné obhliadky a skúšky elektrických zariadení (revízie), dokážu problém so zásuvkou niekedy odhaliť aj bez jej rozobratia. Majú totiž k dispozícii špecializované meracie prístroje, ktoré dokážu identifikovať správne zapojenie zásuvky, sled fáz v trojfázovej zásuvke, prípadne zmerať izolačný odpor alebo tzv. impedančnú slučku. Práve meranie impedančnej slučky meria celkový odpor celého zásuvkového obvodu – od samotných zásuviek cez rozvádzače až po trafostanicu.
Dokážu tak odhaliť prípadný prechodový odpor na uvoľnených svorkách v zásuvkách, rozbočovacích krabiciach i rozvádzačoch. Ak teda máte problémy so zásuvkou, je lepšie pozvať si odborníka, ktorý disponuje potrebným vybavením, nehovoriac o tom, že zásuvky by mal opravovať a meniť iba kvalifikovaný elektrotechnik.
Zapamätajte si:
- Nielen zásuvky, ale celú elektroinštaláciu musí pravidelne kontrolovať revízny technik.
- Revíziu v murovaných obytných budovách musí vykonávať každých päť rokov.
- V obytných budovách zhotovených z materiálov so stupňom horľavosti C, D, E a F1 musí vykonať revíziu každé dva roky (do tejto skupiny patria napríklad aj drevodomy).
- Najčastejšou poruchou sú uvoľnené kontakty, ktoré môžu mať za následok požiar, prejavujú sa zahrievaním zásuvky či elektrickým oblúkom (typické bzučanie).
- Porucha môže vzniknúť aj nesprávnym zapojením 230 V a 400 V zásuvky.
- Revízny technik má k dispozícii špeciálne meracie prístroje, ktorými poruchu rýchlo odhalí.
- Rozoberať či opravovať zásuvky a inak zasahovať do elektroinštalácie by mal iba kvalifikovaný elektrikár.
