Predstavme si bežný život zdravotne znevýhodneného človeka. Imobilného či mobilného, napríklad na invalidnom vozíku. Vieme, akým spôsobom musí mať upravený priestor pre život? Sú domy a byty hendikepovaných spoluobčanov zásadne iné ako tie bežné? A čo elektroinštalačné prvky?
Nielen bezbariérovosť
My zdraví si často ani neuvedomujeme problémy hendikepovaných. Kamkoľvek sa pohnú, narážajú na bariéry. Bolo by ideálne, keby aspoň doma mali maximálne možné pohodlie. Byty a domy hendikepovaných musia byť špeciálne upravené. Tak, aby mali čo najmenej prekážok a obmedzení pri bežných činnostiach.
Bariérovosť je definovaná legislatívne. Zjednodušene: bariéry sú prekážky, pre ktoré nie je postihnutý schopný sa premiestňovať, dorozumievať, orientovať a zabezpečiť si sebestačnosť. A to rovnako ako zdravý človek rovnakého veku a pohlavia.
Legislatíva
Typický slovenský právny paradox: v dosluhujúcom, teda skôr „presluhujúcom“ stavebnom zákone sa o bezbariérovosti nedočítame nič. A ani o stavbách osobitného určenia, čiže tých pre hendikepovaných. Všetko to rieši vyhláška Ministerstva životného prostredia 532/2002 Z. z. Okrem iného definuje aj všeobecné podmienky bezbariérovosti stavieb užívaných osobami s obmedzenou formou pohybu a orientácie.
Vedeli ste, že…?
Zdravotne znevýhodnení môžu dostať na kúpu, výstavbu alebo rekonštrukciu bezbariérového bytu či domu príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V aktuálnom zozname zdravotných postihnutí s možným nárokom na podporu bezbariérového bývania je 18 základných diagnóz.
Obmedzenia
Odstraňovanie bariér sa netýka len skupiny „vozíčkarov“, ale napríklad aj:
- chodiacich s obmedzeniami alebo kompenzačnou pomôckou, napríklad s barlami, paličkou,
- slabozrakých a nevidiacich, s poškodením zraku, ktoré spôsobuje problémy s orientáciou v priestore,
- ľudí s poškodeným sluchom a nepočujúcich,
- trpiacich chorobami ovplyvňujúcimi pohybové a fyzické schopnosti,
- osôb s poruchami intelektu, ktoré im neumožňujú dostatočnú orientáciu,
- seniorov, ktorí nie sú považovaní za zdravotne znevýhodnených, ale sú horšie pohybliví.
- vozíčkari
Okrem bezbariérovosti a protišmykovosti podláh sú interiérové prvky obydlí samostatných vozíčkarov prispôsobené najmä výškovo. Ale aj priestorovo, s ohľadom na akčný rádius bežného vozíka. Priestor na manévrovanie a otáčanie vozíka je presne definovaný. A tiež výškové parametre – výška sedu, podrúčky, kolien, výška hlavy, očí. Tomu sa prispôsobujú rozmery a umiestnenie interiérových prvkov vo všetkých miestnostiach bytu či domu.
Elektroinštalačná ergonómia
Prispôsobenie dosahovým možnostiam a manévrovacím schopnostiam vozíčkara platí aj pre elektroinštalačné prvky. Vozíčkar by ich mal mať všetky v dosahu svojich rúk. V zásade nie vyššie ako 120 cm. Čo je cca o 20 cm nižšie, ako maximálna výška zdvihnutej ruky človeka sediaceho na vozíčku.
- Výška vypínačov, spínačov elektrických zariadení: maximálne 120 cm nad podlahou.
- Výška zásuviek: 60 – 90 cm nad podlahou na prístupných miestach.
- Maximálna výška ovládacích prvkov okien, žalúzií: 70 cm.
- Výška domáceho telefónu: do 120 cm.
- Výška vnútornej jednotky videovrátnika či riadiacej smart jednotky: 90 cm.
- Šnúry na ovládanie infražiariča a ventilátora musia siahať minimálne do výšky 120 cm od podlahy.
Osobitne je definovaná inštalácia elektro-akustických signalizačných zariadení v kúpeľni alebo na toalete.
Tip na záver
Ak riešite elektroinštaláciu obytného priestoru pre hendikepovaného človeka, zabudnite na „doktora Google“. Neriešte to svojpomocne, kutilsky. Na internete si maximálne vyselektujte špecialistov, na ktorých sa obrátite.
