Elektrické vykurovanie možnosti, náklady, využitie

Plynová prípojka nie je samozrejmosťou – okrem niektorých obcí už ani v novostavbách. Namiesto jednoduchého vykurovania pomerne lacným a dostupným plynom tak musíte často hľadať alternatívu. Tou môže byť aj elektrina, ktorá vôbec nemusí byť taká drahá, ako sa vám na prvé zamyslenie môže zdať. Prinášame ucelený pohľad na možnosti vykurovania elektrinou v byte, dome, ale i na chate.

Plyn, elektrina, tuhé palivo – čo je lacnejšie?

Najsilnejší argument pri výbere typu vykurovania je, že plyn je lacnejší než elektrina. To je síce pravda, no inštalácia el. vykurovania nie je taká nákladná a zložitá ako v iných prípadoch. Nepotrebujete totiž žiadny komín (ani jeho následné čistenie, obhliadky a revízie), plynovú prípojku ani sklad paliva – stačí dostatočne silná el. prípojka.

Náklady na elektrické kúrenie môže výrazne znížiť odber lacného el. prúdu s nízkou sadzbou (tzv. nočný prúd). Napr. pri pohľade do cenníka jedného dodávateľa elektriny môžete vidieť rozdielne ceny 0,0786 €/kWh pri vysokej sadzbe (pracovný týždeň cez deň), ale iba 0,0484 €/kWh pri nízkej sadzbe (noc a niektoré popoludňajšie hodiny počas víkendov). Ak pripočítame aj fixné poplatky, vychádza to na cca 0,142 €/kWh pri vysokej a 0,111 €/kWh pri nízkej sadzbe.

Karty zamieša aj prípadná inštalácia fotovoltického systému, ktorý síce nie je najlacnejší, no dokáže vyrábať elektrinu zadarmo pre celý dom. Pre úplnosť však dodáme, že v zime jeho výkon klesá.

Teplovodné systémy (el. kotol, tepelné čerpadlo) môžete doplniť aj o solárne kolektory, ktoré dokážu nahradiť 15 – 30 % nákladov na vykurovanie a 40 – 60 % nákladov na ohrev teplej úžitkovej vody.

Elektrický kotol ukryjete aj pod schody

Alternatívou kotla na plyn alebo na tuhé palivo je elektrický kotol. Namiesto horákov zabezpečujú ohrev vykurovacej vody el. ohrievacie telesá – voda následne putuje do sústavy radiátorov alebo podlahového vykurovania.

El. kotly sú lacné, nemusíte k nim stavať komín ani platiť kominárovi za následné prehliadky a revízie. Ich výhodou je tiež vysoká účinnosť vykurovania, a to takmer 100 %. Aj plynové kondenzačné kotly dokážu dosiahnuť až 97 %, no napr. pri kotloch na drevo je to iba 70 %.

Priamovýhrevné el. kotly nie sú vybavené zásobníkom na vodu. Zaberú teda minimum priestoru a pokojne ich môžete nainštalovať aj pod schody či do kuchyne (aj v byte). Rýchlo reagujú na zahájenie vykurovania či zmeny teploty, keďže nemusia ohrievať vodu v zásobníku. Pri výpadku napájania však nie sú schopné udržať teplo.

Väčšinu el. kotlov ale môžete vybaviť akumulačným zásobníkom na vodu. Vďaka nemu môže byť teplo v systéme udržiavané aj po dobu niekoľkých hodín, čo je nevyhnutné pre využitie už spomínaného nočného prúdu, fotovoltiky či solárnych kolektorov.

El. kotly sa vyrábajú s výkonom 4 – 60 kW, takže vykúria malý bungalov, chalupu i niekoľkoposchodovú vilu. Pre dom energetickej triedy A1 s rozlohou 120 m²  sa obstarávacie náklady pohybujú na cca 9 500 eurách, pričom ich veľkú časť pohltí inštalácia teplovodnej vykurovacej sústavy.

Tepelné čerpadlo

Je „kráľom“ el. vykurovania, dokáže totiž dosiahnuť až 300 % „účinnosť“. V úvodzovkách preto, lebo nejde o skutočnú účinnosť, ale o pomer množstva prečerpaného tepla k množstvu spotrebovanej elektriny. Pre ilustráciu – tepelné čerpadlo dokáže pomocou 100 kWh elektriny prečerpať do interiéru až 300 kWh tepla.

Existujú 4 typy tepelných čerpadiel:

• Tepelné čerpadlo vzduch – voda – Najpoužívanejší typ s najjednoduchšou a najlacnejšou inštaláciou. Teplo získava zo vzduchu v exteriéri a ohrieva ním vodu v teplovodnom vykurovacom okruhu. Nevýhodou je, že v silných mrazoch jeho účinnosť klesá. V chladnom podnebí sa teda zvykne kombinovať s el. kotlom, ktorý teplotu vykurovacej vody dohreje na potrebnú úroveň.
• Tepelné čerpadlo zem – voda – Teplo získava z kolektorov tvorených rúrkami zakopanými v zemi vo vodorovnej rovine. V rúrkach cirkuluje nemrznúca zmes, ktorá potom putuje do výmenníka a odovzdáva teplo vnútornému vykurovaciemu okruhu. Tieto tepelné čerpadlá majú vysokú účinnosť, vyžadujú však veľký pozemok pre zemné kolektory.
• Tepelné čerpadlo voda – voda – Teplo čerpá z hĺbkového zemného vrtu, odkiaľ nasáva vodu a tú následne vracia do vsakovacej studne. Čerpaná voda odovzdáva cez výmenník teplo vnútornému vykurovaciemu okruhu. Alternatívou je systém podobný ako pri zemnom tepelnom čerpadle, no s kolektormi umiestnenými na dne rieky alebo jazera. Výhodou týchto riešení je vysoká účinnosť, nevýhodou nutnosť povolenia na realizáciu vrtu či použitie vodnej plochy, ako aj náročnosť na kvalitu vody v prípade vrtu.
• Tepelné čerpadlo vzduch – vzduch – Ide v podstate o klasickú klimatizáciu, ktorá vymieňa teplo priamo medzi vzduchom v interiéri a vzduchom v exteriéri. Väčšina klimatizácií dokáže vzduch aj vykurovať, avšak s nižšou účinnosťou než pri chladení. Na vykurovanie sa teda používa prevažne v krajinách s miernymi zimami.

Najväčšou nevýhodou tepelných čerpadiel je ich obstarávacia cena, ktorá začína niekde na 16 000 eurách pri 120 m² dome v energetickej triede A1. Výhodou je tichá prevádzka, veľmi vysoká účinnosť a možnosť využívať čerpadlo aj na chladenie.

Elektrické podlahové vykurovanie

Je vynikajúcim riešením všade tam, kde by bolo náročné inštalovať teplovodné rozvody (kúpeľňa, toaleta, dielňa a pod.). Veľmi často sa ale využíva aj ako hlavný zdroj vykurovania pre celý dom. Výhodou je rovnomerné rozloženie tepla, ktorému napomáha aj prirodzené stúpanie ohriateho vzduchu nahor od podlahy.

Vykurovanie zabezpečujú buď vykurovacie elektrické rohože (čo sú v podstate vykurovacie odporové káble s presne vymedzeným rozstupom), alebo vykurovacie fólie v závislosti od typu podlahy a ďalších podmienok.

Hoci sa zdá byť princíp el. podlahového vykurovania jednoduchý, je pomerne náročné na inštaláciu. V prvom rade budete potrebovať typ vykurovacích rohoží alebo fólií, ktorý bude kompatibilný s typom použitej podlahy. Každá miestnosť má pritom samostatnú rohož, resp. fóliu, tým pádom aj samostatný prívod elektriny. Ovládanie zabezpečujú termostaty, pri vyšších výkonoch v spolupráci so stýkačmi alebo výkonovými relé.

Elektrické podlahové kúrenie môžete vybaviť akumulačnou vrstvou, ktorá udrží teplo aj pri výpadku napájania – či už v dôsledku poruchy, alebo pri ohrievaní nočným prúdom a následným odstavením vykurovania cez deň. Počítajte aj s tým, že vykurovacie rohože zvýšia výšku podlahy o niekoľko cm, pri vykurovacích fóliách je to o niečo menej.

Čo sa týka potrebného vykurovacieho výkonu, ten sa počíta pre každú miestnosť samostatne. Max. výkon vykurovania teda limitujú iba možnosti el. prípojky. Cena podlahového kúrenia pri dome s plochou 120 m² v energetickej triede A1 sa pohybuje okolo 6 000 eur vrátane inštalácie. Môže sa však vyšplhať až na 8 000 eur, ak započítame inštaláciu, silnejšiu el. prípojku a realizácie ohrevu TÚV, ktorý na rozdiel od kotla a tepelného čerpadla nie je súčasťou podlahového vykurovania.

Vykurovacie panely, infražiariče a elektrické krby

Na rozdiel od konvektorov prenášajú teplo tzv. sálaním – žiarič sa ohreje na vysokú teplotu a vyžaruje infračervené žiarenie. Žiarenie potom absorbujú predmety, ľudia a zvieratá, pričom u nich vyvoláva okamžitý pocit tepla. Nie je teda nutné, aby sa vyhrial vzduch v celej miestnosti. Zo zdravotného hľadiska je infrakúrenie bezpečné, rovnakým spôsobom nás ohrieva napr. aj slnko.

Infražiariče a vykurovacie infrapanely sú vhodné aj do bytov či domov s vysokými miestnosťami, obľúbené sú aj v priemyselných halách, kde by bolo ohrievanie celého objemu vzduchu nerentabilné.

Kým infražiariče sa skladajú iba zo samotného žiariča a odrazovej vrstvy, žiariče vo vykurovacích paneloch najprv ohrievajú panel samotný – až ten potom vyžaruje teplo do okolia. Výrobcovia používajú rôzne vyhotovenia s inštaláciou na stenu alebo strop. Pri paneloch sú to tiež rôzne povrchové materiály, ako napr. sklo, žula, mramor či vápenec. Niektoré materiály panelov majú aj akumulačnú schopnosť a teplo vyžarujú aj dlho po vypnutí napájania.

V prípade modelov pre domáce použitie sa výkony infražiaričov pohybujú od niekoľkých stovák do cca 2 000 W, pri vykurovacích paneloch sú to prevažne stovky až 1 500 W.

Špeciálnym prípadom infražiaričov sú elektrické krby. Dajú sa zavesiť na stenu alebo vsadiť do steny tak ako klasické krby, na rozdiel od nich však nepotrebujú komín. Tepelné žiarenie vyrába ohrievacie teleso, rovnako ako v infražiaričoch. Mnohé el. krby okrem tepla ponúkajú aj viac či menej vernú simuláciu horiacich polien pomocou svetelných efektov (niekedy dokonca aj so zvukom). Dokážu tak navodiť príjemnú atmosféru podobne ako krby na drevo. Ich výkony sa pohybujú okolo 1 500 W.

Ceny infražiaričov, vykurovacích panelov a el. krbov sa pohybujú od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek eur, v závislosti od prevedenia. Ak by ste ich chceli použiť ako hlavné zdroje vykurovania, zmestili by ste sa s investíciou do nižších tisícok eur.

Ich spoločným menovateľom je však nerovnomerný ohrev. Ich rozloženie a potrebné výkony by ste teda museli starostlivo naplánovať, aby ste dosiahli tepelnú pohodu v celom príbytku. Vzhľadom na tieto vlastnosti sa teda hodia skôr do menej náročných priestorov, ako napr. chodba, toaleta, kúpeľňa, garáž, prípadne chata alebo objekt, ktorý nie je trvalo obývaný.

Elektrické konvektory

Ide o zariadenia podobné plochým radiátorom, ktoré sú vybavené ohrievacím telesom ohrievajúcim samotný vzduch. Ten následne prirodzene stúpa hore, kde sa ochladzuje a ochladený klesá späť nadol. Tento jav sa nazýva konvekcia a zabezpečuje tak prirodzené prúdenie vzduchu, hoci v niektorých konvektoroch prúdeniu napomáha vstavaný ventilátor.

Na dosiahnutie tepelnej pohody v miestnosti ju musí konvektor najprv celú vyhriať na potrebnú teplotu. To pri väčších priestoroch trvá veľmi dlho, teplý vzduch pritom odtiaľ ľahko uniká. V dôsledku toho narastá aj množstvo spotrebovanej energie. Konvektory sú teda spolu s teplovzdušnými ventilátormi jednými z najmenej účinných vykurovacích zdrojov. Okrem toho tiež víria prach, čo prekáža alergikom.

Výkon el. konvektorov sa pohybuje v rozsahu cca 500 – 3 000 W a nájdete ich v mobilných i pevných verziách s montážou na stenu. Väčšinou sa zapájajú do 230 V zásuvky, výkonnejšie varianty však výrazne zaťažujú zásuvkové okruhy. Odporúčame preto pred ich použitím skontrolovať rozvody elektriny v dome, resp. objekte.

El. konvektory sú veľmi lacné, ich ceny začínajú na pár desiatkach eur a v prípade, že nimi chcete vybaviť celý byt, dom alebo chatu, pravdepodobne neprekročíte 1 000 eur. Vzhľadom na uvedené vlastnosti majú podobné využitie ako vykurovacie panely – ako hlavný vykurovací zdroj domu nie sú vhodné.