Keď sa povie chladenie domu alebo bytu, väčšine ľudí napadne klimatizácia a prúd studeného vzduchu vychádzajúci z nej. Existujú však aj iné alternatívy, napr. v podobe chladiacich panelov. Pozreli sme sa na ich vlastnosti, výhody a nevýhody.
Chladenie bez zdravotných rizík
Výparník, ktorý zabezpečuje ochladzovanie vzduchu vo vnútornej jednotke klimatizácie, má veľmi malú plochu. Aby klimatizácia dosiahla potrebný chladiaci výkon, musí byť teda výparník ochladzovaný na veľmi nízku teplotu a takýto studený vzduch potom rozfúkavaný po miestnosti vstavaným ventilátorom.
Prúd studeného vzduchu je však pre mnohých ľudí nepríjemný a niektorým spôsobuje aj zdravotné problémy. Toto negatívum čiastočne odstraňujú tzv. bezprievanové klimatizácie, ani v ich prípade sa však nevyhnete nerovnomernému ochladzovaniu miestnosti a hlučnosti (aj keď veľmi nízkej).
Na rozdiel od klimatizácií pracujú chladiace panely na princípe tzv. sálavého chladenia. Veľkoplošné panely umiestnené pod stropom alebo v stene sú ochladzované chladiacim médiom, ktoré prúdi v zabudovaných rúrkach. Panely týmto spôsobom absorbujú teplo z okolia, pričom ochladený vzduch potom prirodzene klesá smerom nadol, keďže má vyššiu hustotu než teplý vzduch. Veľká plocha chladiacich panelov umožňuje rovnomerné chladenie miestnosti bez prievanu.
Pri sálavom chladení nedochádza ku kondenzácii, takže okolitý vzduch nie je vysúšaný ako pri použití klimatizácie. Na rozdiel od klimatizácií teda nie je nutný odvod kondenzátu, výmena filtrov či čistenie zariadenia (kondenzát vytvára podmienky na množenie plesní a baktérií).
Výhodou sálavého chladenia je tiež vyššia účinnosť. Pri klimatizácii je totiž časť energie spotrebúvaná na tvorbu už spomínaného kondenzátu. Naopak, asi najväčšou nevýhodou sú vysoké náklady na inštaláciu. Zároveň však platí, že stropné a stenové panely môžete využívať v lete na chladenie a v zime na vykurovanie – zabijete tak dve muchy jednou ranou.
Jeden princíp, viacero vyhotovení
Sálavé chladenie môžete realizovať viacerými spôsobmi. Medzi najjednoduchšie patrí inštalácia suchým spôsobom pomocou sadrokartónových panelov s integrovanými chladiacimi rúrkami. Alternatívou je mokrý spôsob, pri ktorom sa chladiace rúrky inštalujú pod omietku či priamo do betónovej stropnej konštrukcie (posledný spôsob je realizovateľný iba v novostavbách). Vo väčších budovách sa často používa systém temperovaného betónového jadra, pri ktorom je využívaná tepelno-akumulačná schopnosť betónových dielcov.
Inštaláciu zverte odborníkom
Zdrojom chladu pre chladiace panely je tepelné čerpadlo. V prípade čerpadiel typu zem-voda (zemné kolektory) alebo voda-voda (studňa či vodná plocha) môžu tieto pracovať aj v pasívnom režime. Počas neho nie je aktívny kompresor čerpadla, ale iba obehové čerpadlo, ktoré prečerpáva chladiace médium z a do zemných kolektorov, prípadne medzi sacou a vsakovacou studňou alebo dvoma miestami vodnej plochy. Používaním pasívneho režimu znížite náklady na chladenie na absolútne minimum.
Už samotná montáž tepelného čerpadla je technicky náročná, inštaláciu chladenia ako celku by ste preto mali zveriť odbornej firme. Tá musí zvoliť vhodný spôsob inštalácie chladenia a vypočítať potrebnú veľkosť chladiacich plôch podľa vlastností stavby a použitých materiálov. Okrem toho musí celý systém správne nastaviť, aby mal čo najvyššiu účinnosť. Pri jeho nevhodnej konfigurácii by mohlo byť chladenie energeticky neúčinné. Naopak, ak by bola teplota príliš nízka, hrozila by kondenzácia a chladiace panely by mohli začať vlhnúť.
Zhrnutie:
● chladiace panely sa inštalujú do stien alebo pod strop, chladia bez prievanu a rovnomerne,
● nevysúšajú vzduch a majú vyššiu účinnosť ako klimatizácia, sú však drahšie,
● na ich využitie je nutné tepelné čerpadlo, ktoré v tomto prípade môže pracovať aj v úspornom pasívnom režime,
● návrh a montáž zverte odbornej firme, v opačnom prípade môže byť chladenie neúčinné alebo môže na paneloch kondenzovať vlhkosť.
